"Ale ja nie som feťák!" zakričal sypúc si do pohára opiátové analgetiká. Ale už tam bol len on sám.
Zistil som, preco mam depky. A preco si chcem vecer o desiatej naliat par poharov rumu. Aj tento blog by sa pisal lepsie s tym poharom v ruke. Chcem toho vela. Mozno prilis vela. Nemam plan, nemam predstavu, jedine co mam su vykyvy hnevu a chut sa na vsetko vysrat lebo to aj tam nema zmysel. Myslel som si, ze kratkodobe ciele trosku pomozu ale nie. Jedine co pomaha je joint na lavicke v parku medzi panelakmi. Chvilka kludu, ked neexistuju vacsie problemy ako par premotivovanych zelenych co by ta za cigu z travy najradsej dojebali obuskami. Zivot byval lahky a ja som si az moc zvykol. Zvykol som si na predstavu ze vsetko ide pomaly a ked obcas pobehnes tak stihas. Lenze ten vyjebany vlak sa postupne rozbehol a ja som bol tak spokojny ze som zabudol naskocit. Zvykol som si, ze ked sa raz za cas hecnem, tak vsetko zvladam. Lenze to skoncilo. Minul sa rum. Niektori si mozno myslite, ze by som mal prestat pit. Mal by som. Tak co, pojdem v 20ke na odvykacku? Alebo presedlam cisto na travu? Niektori sa tam dostali, a zivot je to kurva krasny, ale ja na krasne veci neverim. Krasne je mat niekoho o kom vies, ze ta miluje. Lenze tvoja jebnuta hlava a povaha to aj tak dojebu. Krasne je mat fungujucu rodinu. Lenze na tie sa asi niekde stoji v rade. Krasne je vediet, ze oproti tebe sedi tvoj osud. Lenze ty ju aj tak radsej odozenies. Krasne je verit predstave, ze si raz sadnes na terase svojho penthousu a budes s vylozenymi nohami sledovat zapad slnka. Ale ja uz neverim ani svojim snom. Neverim ludom. Je na mna mila? Super, dalsia co s kamoskou pozeraju na telefon a ujebavaju sa jaky je to kokot ten na druhej strane. Verim len tomu, ze moze byt horsie. A mozno by som to mal zacat riesit bez pohara v ruke.